Každá krajina má svoju menu a každá mena má svoj momentálny kurz. Vysoký, nízky to záleží od viacerých faktorov a hlavne od politickej a ekonomickej situácie danej krajiny. Menový kurz je vlastne stanovený pomer, ktrorý sa od obchodujúcich štátov vyžaduje. Je to vlastne menová jednotka jedného štátu, vyjadrená v jednotke toho druhého štátu.

Avšak takéto menové kurzy majú svoje rozdelenie. Preto rozlišujeme:
•        Kurz nákup – používa si pri predaji valút alebo devíz banke
•        Kurz predaj – kupujeme valuty alebo devza od banky
•        Kurz stred – používa sa len na plánovacie účely

Kurzy valútslúžia pri obchodovaní s hotovosťou.
Kurzové lístky centrálnych bánk však zvyčajne uvádzajú iba jeden kurz.
Obchodné bankyuvádzajú devzové i valutové kurzy, pri devízových je aj hodnota kurzu stred.

Zoberme si napríklad našu banku – Národná banka Slovenska.
Kurzové lístky uverejňovala od roku 1993. Od roku 94 po rok 98 bola cena slovenskej koruny určovaná podľa dvoch mien. Nemeckú marku a americký dolár. Avšak 60 % patrilo záujmu nemeckej marke. Avšak od roku 98 koruna zvolila takzvaný voľne plávajúci kurz, ktorý sa určoval podľa ponuky a dopytu na medzibankovom devíznom trhu. Od roku 99 sa mena koruna orientovala podľa kurz euro. Od roku 2009 však euro už používame, čiže ako dobre vieme, slovenská koruna zanikla.

Stúpanie a klesania kurzu závisí od daných faktorov:

Kúpyschopnosť peňažných jednotiek a následné tempo inflácie, stav platobnej bilancie a úroveň úrokovej sadzby v rôznych štátoch.
Ako sa však brániť kurzovému riziku? Možné to je vďaka použitiu devízového účtu.

Samozrejme nie sme jediná krajina, ktorá začala používať menu euro. Jednotná oblasť pre platby v eurách sa nazýva Sepa. Pomocou Sepy môžu krajiny spolu navzájom obchodovať pomocou jednej meny – euro. Celkovo to predstavuje 17 krajín eurozóny.